PÅ NORSK:
(Muitaleaddji: Vilho Guttorm)
Doppe lei okta olmmái badje Deanus gos mun lean eret, mas lei namma Jovsset. Dat dáhpáhuvai dieppe badje Deanus, das lea Luhkkárbáiki namma dan báikkis. Ođđa namma lea das Áitejohka.
Lea guhkes áigi dassái, dat lei bajásšaddan dakko sullii seamma báikkis, gos mun ge lean eret. Ja de lei dat olmmái, dalle lei gándaolmmái, lei boahtimin doppe gallestallamin fulkkiid čakčat. Doppe ii lean geaidnu, dat vázze bálggesráigge olbmot. Na, muhto dat lei goitge boahtimin doppe gallestallamin oahpes olbmuid dalle.
Lei vázzimin čavčča beallái, lei veahá juo veiggodan, sevnnjodišgoahtán bures. De gullá maŋis hirbmadit rodjet olbmot, háleštit, ja čurvot. Muhto ii dat gullan vuos maid dat čurvot. Dat váccii ja guldalii, orru dat bohtet lagabui dat olbmot. Ja guldalattai, na gullá dat han su nama...dat han dovdet vel su! Čurvot:” Jo, jo, Jovsset lea.”
Na dat váccii ja buoridii veahá fártta ge go gullá dat bohtet lagabui, ja vihket, ja gullojit sáđđamin vel doppe ja čurvot ”Jo, jo, Jovsset lea”. Dalle son gal bijai, viehkalii olles fártta, buot maid nagodii.
Ja de bođii dakkar suovka ája, das ledje hirbmadit suovkkat. Ja gullá ahte dat leat juo gitta doppe sealgge duohken, ja vihket ja čurvot ”Jo, jo, Jovsset lea!” Dalle son gal njuikkii dohko dan suvkii ja huikkádii: ”Borret dal, beargalagat!” Ja, de girde čuokŋagat badjel oaivvi! Ja dat gal huiket die nu jos guldalat dárkilit, dat huiket ”Jo,jo,Jovsset lea”, go girdet ovttafáru.
Dies eai lean gal gufihttarat fárus, muhto dat olmmái gal ballái, masa jámas viehká iežas dohko.